Prvý výstup na Gerlachovský štít
Otázka prvého známeho výstupu nie je jednoznačne rozriešená. Poľskí botanici Zygmunt Bosniacky a Wojciech Grzegorzek zverejnili sice súpis horských rastlín, ktoré v roku 1855 zistili na Gerlachovskom štíte, no nespomínajú, kadiaľ vystupovali, pokiaľ sa dostali, a či boli až na samom vrchu.
V roku 1868 vystúpili na najvyšší končiar rakúski mapovači a o svojom čine zanechali zápis vo fľasi pod skalami na vrchole štítu. V ich spoločnosti boli pravdepodobne aj spišskí vodcovia, ale bezpochyby správca Starého Smokovca Eduard Blásy, dobrý znalec Tatier.
Ján Still a výstup na Gerlach
Koncom 60. rokov sa spomína výstup vodcu Martina Spitzkopfa Urbana s nemeckým turistom neznámeho mena. Od roku 1872 boli túry na Gerlachovský štít už obvyklejšie a sprievodcom býval najčastejšie novolesniansky učiteľ Ján Still, ktorý však sám skromne dementoval často citovanú informáciu, že už v roku 1834 prvý vyšiel na vrch najvyššieho tatranského štítu.
Spočiatku sa chodievalo na štít z Gerlachovského kotla, juhozápadným hrebeňom Kotlového štítu. prvý výstup z Velickej doliny, cez Velickú próbu, zorganizoval a usmerňoval chýrny kaukazský a himalájsky horolezec Mór Déchy 31. augusta 1874. Bol to šiesty známy výstup na Gerlachovský štít. O rok neskôr štôlski vodcovia Ján pastrnák a Ján Ruman Driečny ml. prvý prešli Batizovskou próbou, no až 15. augusta 1877 dostali sa tadiaľ na vrchol s krompašským inžinierom Viktorom Lorencom.
Prvý ženský výstup vykonali dňa 28. júla 1877 viedenské turistiky Paulina Knerrová a Jozefína Fillungerová.
Od roku 1902 lákal Gerlachovský štít už aj za zimných podmienok, ale prvý výstup dokončilo až medzinárodné družstvo Janusza Chmielowského s Karolom Jordánom a s horskými vodcami z oboch strán Tatier, Klemensom Bachledom, Jánom Franzom a Pavlom Spitzkopfom starším 15. januára 1905 cez Krčmárov žľab.
Zdroj:
Bohuš, Ivan st., Vysoké Tatry, rozprávanie o názvoch a prvých výstupoch na tatranské vrcholy, Vydavateľstvo I&B 2006, ISBN 80-96901-0-2
